9. 8. 2024

V TIPOS zóne sa na autogramiáde predstavili najrýchlejší atléti zo Slovenska. Chýbala len Viktória Forster, ktorá ešte bojovala na olympiáde

Letné olympijské hry idú do svojho finále, skončia sa už v nedeľu 11. augusta poslednými bojmi o medaily. Postupne sa vracajú domov aj naši poslední olympionici a ako býva zvykom, po prílete zavítajú na Olympijský festival na bratislavskej Kuchajde. Mnoho ľudí tak môže stretnúť svoje športové vzory, a to aj vďaka TIPOS zóne. V nej sa vo štvrtok popoludní stretli momentálne najrýchlejší slovenskí športovci. Chýbala jedine Viktória Forster, ktorá bojovala a plnila si svoje reprezentačné povinnosti v Paríži. Medzi ľudí a na autogramiádu zavítali Ján Volko aj so svojou trénerkou Naďou Bendovou, Emma Zapletalová a Gabriela Gajanová. Práve ona jediná z uvedenej trojice sa zúčastnila na parížskych olympijských hrách.

V súčasnosti najrýchlejší slovenskí atléti v TIPOS zóne na bratislavskom Olympijskom festivale. Zľava: Ján Volko, Gabriela Gajanová, Emma Zapletalová a za ňou trénerka Naďa Bendová.

Šprintérka Gajanová tento rok dáva o sebe vedieť svojimi výkonmi na nejednom prestížnom atletickom podujatí. Stala sa víťazkou domáceho mítingu TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici, získala striebornú medailu na Majstrovstvách Európy v Ríme, stala sa víťazkou na zlatom mítingu v Turku. Teraz svoj výkon vyšperkovala skvelým 11. miestom na XXXIII. letnej olympiáde v Paríži, a to už aj s novým slovenským rekordom v behu na 800 m. A aj keď jej olympijské finále ušlo len o 44 stotín sekundy, stále sa chce zlepšovať a tento výsledok je pre ňu veľkou motiváciou ďalej pracovať na sebe.

Na autogramiáde bol po jej boku ďalší slovenský „rýchlik“, tentoraz spomedzi mužov. Šprintér Ján Volko sa však pre veľmi prísne kritériá nedostal na olympiádu, čo v ňom zanechalo hlboké sklamanie. To však nič nemení na skutočnosti, že je zatiaľ náš najrýchlejší atlét. Jeho prítomnosť na olympijskom festivale potešila priaznivcov atletiky. Na fanúšikov apeluje, aby fandili aj vtedy, keď sa nedarí.

Šprintéri Ján Volko a Gabriela Gajanová počas autogramiády v TIPOS zóne na Olympijskom festivale v Bratislave.

Prekvapilo vás niečo na olympiáde?

Určite áno. Najmä v mojej disciplíne. Na stovke to bola obrovská vyrovnanosť. Faktom je, že to nebol výkon jedného šprintéra, ktorý bol o jednu alebo dve desatiny rýchlejší ako všetci ostatní. V podstate všetci vo finále bežali pod desať sekúnd. Rozdiel medzi druhým a šiestym miestom je veľmi malinký, na stotiny. Z tohto pohľadu ma to dosť prekvapilo.

Ako ste trávili olympijský čas? Sledovali ste vystúpenia našich športovcov?

Skôr som sledoval našich atlétov. Najmä ich, a to s väčším záujmom. No nebolo to s nadšením, pretože táto olympiáda má pre mňa trošku trpkú príchuť. Ale aj tak ma to zaujímalo. Myslel som si, že po tom sklamaní ju nebudem vôbec sledovať. No predsa som si niečo pozrel.

V súčasnosti najlepší slovenský šprintér Ján Volko.

Dopriali ste si teda aspoň oddych či relax?

Viac-menej skôr psychicky. Doháňali sme veci, ktoré sa nedali počas roka urobiť. Skôr psychicky som si zatiaľ oddýchol, ale trošku už aj fyzicky.

Pred autogramiádou ste podpísali aj vy Zásady správneho fanúšika. Je niečo, čo by ste pridali, alebo na čo by ste ešte apelovali?

Myslím si, že je tam všetko obsiahnuté. Z pohľadu športovca to vnímam tak, že sú aj takí, ktorí fandia, či sa darí alebo nie. Ale sú zas aj takí, ktorí sú len fanúšikmi úspechu. My ako športovci sa snažíme robiť to čo najlepšie, ako len vieme. No keď sa nedarí, tak je to prirodzená súčasť športu. Jednoducho nie každý deň viete podať maximálny výkon, aký sa len dá. Z tohto pohľadu by som fanúšikom rád odkázal, aby boli s nami aj v tých ťažkých časoch. Aj vtedy, keď sa darí aj keď sa nedarí. Oveľa viac nám to pomôže. A na oplátku, my si to budeme ešte viacej vážiť.

Ján Volko pripojil svoj podpis pod Zásady správneho fanúšika.

Máte po autogramiáde a po stretnutí s priaznivcami v TIPOS zóne. Neprebehla vám hlavou myšlienka, že až na Viktóriu Forster sú tam pokope tí najrýchlejší športovci, akých na Slovensku momentálne máme?

(smiech) Už neviem. Po prekonaní týchto rekordov som si to už asi prestal uvedomovať. Ale tak samozrejme, nás poteší takýto titul. No momentálne sa už snažím skôr o to, aby sme to, čo sme dosiahli s celým tímom, posúvali ďalej a robili tým radosť malým či veľkým. Naozaj, každý fanúšik, ktorý príde za nami so žiadosťou o podpis či o spoločnú fotku, o čokoľvek, je pre mňa len veľkým povzbudením do budúcna.