Cesta k športovému úspechu nie je len o individuálnom úsilí a talente športovca, ale aj o spolupráci a podpore najbližších. V tieni športovca vždy stoja ľudia, ktorí mu fandia a vkladajú doňho svoju dôveru. Jeho sen sa stáva aj ich snom. Spoločným cieľom trénerov, rodiny, fanúšikov aj TIPOSu je vidieť športovca dosahovať úspechy na športových podujatiach, vrátane olympijských hier. Našich reprezentantov podporujeme a fandíme im srdcom. Prostredníctvom exkluzívnych rozhovorov s najbližšími – rodičmi, súrodencami, trénermi a partnermi - prinášame jedinečný a inšpirujúci pohľad na prípravu a cestu našich športovcov do Paríža.
Sú najväčšími fanúšikmi svojho syna – nášho najlepšieho skateboardistu Richarda Turyho, ktorý si vybojoval miestenku na OH v Paríži po prvýkrát. Olympijský sen s ním snívali od samotného začiatku aj jeho rodičia Jana a Dušan.
(FOTO: RICHARD TURY S RODIČMI JANOU A DUŠANOM)
Čo pre vás znamená byť súčasťou olympijskej cesty vášho syna Richarda?
Sme na syna hrdí a v živote by nám nenapadlo, že to dotiahne až na olympiádu. Utvrdilo nás to v presvedčení, že všetko, čo človek robí, robí pre seba, a čo si vždy vedel predstaviť, tak to aj dosiahne. Šport, ktorému sa syn venuje – skateboarding je zmyslom jeho života, pretože to robí srdcom.
Ako sa zmenil Váš život od začiatku tejto športovej cesty? Naučilo Vás to niečo o sebe a o živote?
Od začiatku synovej športovej cesty sme sa snažili prispôsobiť jeho potrebám tak, aby mal vytvorené čo najlepšie podmienky pre skateboarding, ktorý ho baví. Našťastie sme ho nemuseli k ničomu nútiť. Naučilo nás to, že skateboarding je o výzvach a prekážkach, tak ako každý iný šport. Ako rodičia sme pochopili, že aj keď sa nedarí, neznamená to, že zajtra slnko nevyjde. To sme vštepovali aj synovi: zajtrajšok prinesie nové výzvy.
Ako vnímate skateboarding?
Skateboarding je o výzvach a prekážkach tak, ako každý iný šport. Ako rodičia sme pochopili, že aj keď sa nedarí, neznamená to, že zajtra slnko nevyjde. To sme vštepovali aj synovi, zajtrajšok prinesie nové výzvy.
Čo bolo pre vás najťažšie?
Najťažšie sme prežívali jeho zranenia, keď ležal v nemocnici a čakali ho operácie. Skateboarding je náročný a rizikový šport. Spolu sme prežívali aj neúspechy a spoločne sme museli zvládať hlavne psychickú záťaž pred každými pretekmi a pri každej náročnej situácii, tak v športovej ako aj súkromnej sfére. Medzi najkrajšie momenty patrili jeho prvé úspechy, keď ako malý získal za svoju šikovnosť v skateboardingu prvé diplomy či medaile v lokálnych súťažiach.
Ako by ste opísali Váš vzťah jedným slovom a prečo, a ako toto slovo vystihuje váš spoločný príbeh?
JA prvý, pretože keď v detstve začal hovoriť, hovoril stále „ja prvý“. Mal to proste v sebe.
Čo by ste chceli svojmu synovi odkázať pred jeho veľkým dňom?
Aby mal dokonale premyslenú svoju jazdu pred súťažou, aby súťažil so srdcom pre divákov a pre svoju krajinu a hlavne bol sám sebou. Najväčšou motiváciou by bolo splnenie si svojho sna a dosiahnutie čo najlepšieho výsledku, pretože byť na olympiáde, je snom každého športovca.
Aká je najcennejšia rada, ktorú ste dali svojmu synovi?
Byť dôsledný, čestný, spravodlivý a vytrvalý, pretože šport je aj o učení sa, ako prekonávať výzvy a prekážky. Čím bola výzva väčšia, tým viac dosiahol na svoje limity a podal úžasné výkony.
Ako si spomínate na synove začiatky?
Ako rodičia sme nemali veľké očakávania. Brali sme to ako pohybovú aktivitu a boli sme radi, že syn nesedí doma pri počítači. Nikdy by nám nenapadlo, že raz bude skateboarding na olympiáde. V rámci partie chlapcov zo sídliska Ťahanovce v Košiciach si spoločne vyrábali prekážky na jazdenie a brali to ako zábavu. Moment, keď to Richard začal brať vážnejšie, boli jeho prvé preteky. Tento, u nás zatiaľ mladý šport by mal motivovať mládež k pohybu, vytrvalosti, húževnatosti a hlavne k trpezlivosti. Všetko sa dá dosiahnuť, keď to človek chce.
Aké sú najväčšie výzvy rodiča olympionika?
Byť jeho najväčším fanúšikom, a preto mu budeme držať palce.
Podporujeme srdcom tých, ktorí do toho dávajú srdce!
