5. 8. 2024
Olympijské hry. Symbol športovej ladnosti, sily, krásy a vyspelosti ľudského tela, ale aj symbol spájania svetadielov, porovnávania športovcov z jednotlivých krajín a podujatie, ktoré sledujú priaznivci po celom svete. Aký je príbeh gigantického kolosu spod piatich olympijských kruhov?
Olympia je rodisko a dejisko hier, ktoré boli najväčšou športovou udalosťou starovekého sveta. S minulosťou, prítomnosťou a s budúcnosťou ich spája prastarý štadión v Olympii. Vôbec prvé staroveké olympijské hry sa konali v roku 776 pred naším letopočtom ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze. Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. Starovekí autori pripisujú založenie olympijských hier Héraklovi alebo Pelopovi. Po ich odmlčaní sa za vlády élidského kráľa Oxyla vrátili do povedomia ľudu, ale po jeho smrti sa hry pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho neskorší nástupca élidský kráľ Ifitos. Sila a význam hier pre Grékov boli také silné, že počas ich trvania prerušovali aj vojny, aby sa na olympiáde mohli predstaviť tí najlepší z najlepších. Táto myšlienka sa neraz aplikovala ja v budúcnosti, pri novodobých hrách, hoci, nie vždy úspešne. Hneď tri olympijské hry totiž museli byť skrz svetové vojny zrušené (Berlín 1916, Tokio 1940, Londýn 1944).
Novoveké hry
Vyše dve tisícročia bol svet bez olympijských hier. Ľudstvo, kultúry, národy sa vyvíjali a na konci 19. storočia prišla znovu myšlienka s obnovením najväčšieho sviatku športu na svete. Prvé moderné olympijské hry sa konali v roku 1896, symbolicky, v Aténach, avšak ich zrod sa datuje do Francúzska, tretej veľmoci vtedajšej Európy. Ich zakladateľ barón Pierre de Coubertin (1863 - 1937) bol najmä pedagógom. Vo svojich štúdiách vychádzal z antického obrazu ideálneho človeka, ale takisto aj z názorov britského učiteľa Thomasa Arnolda. „Pohyb sa musí stať základným kameňom každej racionálnej výchovy.“ Coubertin viedol neľahký boj. Na britských ostrovoch bol šport už vtedy skôr biznisom (box, dostihy i začiatky futbalu) alebo kratochvíľou pre bohatých. Antický vzor sa s tým pramálo zlučoval. Svoje myšlienky vyslovil barón prvý raz na parížskej Sorbonne v roku 1882, no nenašiel pochopenie. Na jún 1884 zvolal na pôdu slávnej univerzity kongres o športe. Skončil sa jednomyseľným súhlasom s obnovením hier. Prvé olympijské hry sa konali od 6. do 15. apríla 1896 v gréckych Aténach. Doteraz posledné letné olympijské hry 2020 v japonskom Tokiu (pre pandémiu covidu sa konali v roku 2021 - pozn.) mali poradové číslo 32, hoci olympiády sa uskutočnili len 28-krát. Číslovanie totiž zahrňuje aj hry, ktoré sa pre dve svetové vojny nekonali (Berlín 1916, Tokio 1940, Londýn 1944).
(FOTO: SHUTTERSTOCK)
Od Atén po Paríž
Na prvých hrách v Aténach 1896 štartovalo 280 športovcov z 13 krajín sveta. Špeciálne druhý údaj je troch mätúci. Veď keď sa pozrieme na zloženie krajín, jednou z nich bolo aj Rakúsko-Uhorsko, ktoré združovalo viac ako 10 krajín, ktoré poznáme v dnešnej podobe. Na novom štadióne Panathinaikon, vybudovanom v antickom duchu, na mieste, kde stál v staroveku aténsky štadión, otvoril olympiádu pred 60 000 divákmi grécky kráľ Juraj I. Prvým víťazom bol americký trojskokan James B. Connoly. Celosvetovú premiéru vôbec mal maratón. Podľa myšlienky Francúza Michela Bréala oživili spomienku na najpamätnejší deň starej Helady. Spojené grécke vojská zastavili roku 490 pred n. l. pri dedinke Marathón presilu perzských armád. Vojak Pheidiphides bežal viac ako 42 kilometrov zvestovať do chrámu bohyne Atény správu o slávnom víťazstve. Po výkriku 'Zvíťazili sme' padol mŕtvy. Symbolicky – prvým olympijským víťazom na tejto posvätnej trati sa stal grécky pastier bežiaci v kroji Spyridon Louis z dedinky Marousi, ktorá je dnes mestskou súčasťou Atén a jej začiatok tvoril olympijský komplex, ktorý bol základom športovísk Hier XXVIII. olympiády 2004.
Rozmach hier
Už druhé hry v Paríži 1900 ukázali, ako veľmi vstúpol chýr o olympiáde vo svete. Na druhých hrách totiž štartovalo viac ako 1500 športovcov, z toho aj 21 žien. Tak či onak sa OH v Paríži neskončili takým úspechom, ako sa očakávalo. Stali sa totiž len doplnkom svetovej výstavy. Nasledovali hry v St. Louis, Londýne, Štokholme. Posledné menované azda ako prvé mali skutočne nádych úplnej dôstojnosti a významu olympijských hier. Veď napríklad hry v St. Louis mali aj také disciplíny ako vrh balvanom v podaní dlhonohých Patagónocov či afrických trpaslíkov. Teda disciplíny, ktoré mali skôr zaujať svojím „cirkusovým nádychom bizarnosti“, ako skutočnou krásou športu. Ale späť do Švédska. Prvý raz sa na podujatí zúčastnili zástupcovia všetkých kontinentov, olympijskú premiéru malo Japonsko. V hlavnom meste Švédska po prvýkrát udeľovali medaily podľa vzoru antických hier aj za umelecké súťaže. Zlatú medailu za literatúru získal anonymný autor za svetoznámu Ódu na šport. Až dodatočne vysvitlo, že ju napísal Pierre de Coubertin. V Antverpách 1920 premiérovo vzlietli k nebesám biele holubice, ako symbol mieru. Boli to hry, kde sa prezentovali aj dva zimné športy – hokej a krasokorčuľovanie. Dali tak základ pre ZOH, ktoré mali premiéru v roku 1924 v Chamonix. Rozmach hier sa následne potvrdil aj v Paríži, Amsterdame a Los Angeles.
Kontroverzný Berlín
Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami síce patrilo aj rozmachu hier, ale na Starom kontinente aj rozmachu fašizmu a stupňujúcej sa nenávisti v spoločnosti. Pod rúškom týchto udalostí sa odohrala olympiáda v Berlíne 1936. Nacisti síce voči ostatnému svetu predstierali tie najmierumilovnejšie zámery, ale účastníkov vítali fašistické heslá a symboly. O to väčší paradox je, že hrdinom Hier bol americký šprintér a diaľkar tmavej pleti James Cleveland (Jesse) Owens. O tom, že medzi športovcami žiadne rasové zákony nejestvovali, svedčí správanie sa nemeckého diaľkara Luza Longa. Práve on poradil Jessemu Owensovi po dvoch nevydarených pokusoch v diaľkarskej kvalifikácii, aby si posunul značku rozbehu. Jesse tak urobil a využil poslednú možnosť. Vo finále potom zdolal Longa posledným pokusom 806 centimetrov. Luz bol prvý, ktorý mu blahoželal. To všetko pred očami Adolfa Hitlera.
(FOTO: SHUTTERSTOCK)
Povojnové obdobie
Následne plánované Hry v Tokiu a Londýne sa nekonali pre svetový konflikt, a tak sa smotánka športu strela v hlavnom meste Anglicka až v roku 1948. Svetu sa tu prvýkrát ukázal bežec Emil Zátopek, získal zlato a striebro z behov na 10 a 5 kilometrov. O štyri roky neskôr v Helsinkách dokázal to, čo nikto pred ním a nik po ňom. Vyhral zlato v behu na 5, 10 kilometrov, ako aj v maratóne. Ten behal na veľkom podujatí vôbec prvýkrát. A získal zlato. Prvé olympijské hry na južnej pologuli sa konali v roku 1956 v austrálskom Melbourne. Priniesol paradox – letné OH sa pre väčšinu účastníkov uskutočnili v zime. Fenoménom olympiády o 4 roky neskôr v Ríme sa stal etiópsky bežec Abebe Bikila, ktorý bežal bosý. REKORDY, SKVELÁ ČÁSLAVSKÁ A TERORIZMUS Po Tokiu 1964 sa presunuli Hry do Mexika. Súťažilo sa vo vysokej nadmorskej výške, napriek tomu padal svetový rekord za rekordom. Dokopy ich bolo 34. Pečať historickosti dal Mexiku vtedy 22-ročný americký diaľkar Robert (Bob) Beamon. Doletel na neuveriteľných 890 centimetrov. Skokan, ktorý nikdy predtým ani potom nič poriadne nevyhral, utvoril rekord prvým pokusom. Rozhodcom nestačilo optické zariadenie, museli použiť klasické pásmo. Československo, krátko po okupácii našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy, zožalo búrlivé ovácie už pri nástupe. Hviezdou Hier bola gymnastka Viera Čáslavská, ktorá si podmanila svet svojím postojom voči okupácii krajiny. Teroristický útok palestínskych fundamentalistov na izraelskú výpravu v Mníchove 1972 takmer pochoval aj samotnú ideu olympizmu. Až jedenásť izraelských športovcov zavraždili. Stanovisko Medzinárodného olympijského výboru (MOV), aby Hry prerušili iba na jeden deň, podporil i štát Izrael. Jeho predstavitelia vyhlásili, že sa nenechajú vydierať. Krvavé udalosti zatienili všetko. Aj sedem zlatých amerického plavca Marka Spitza.
Bojkoty
Nasledujúce tri olympiády boli aj v znamení bojkotov. Všetko začal Montreal 1976. Zo 116 prihlásených krajín 24 odrieklo účasť (22 afrických), lebo MOV nevyradil z Hier Nový Zéland, ktorý zohral rugbyové stretnutie vo vtedajšej rasistickej Juhoafrickej republike. Druhý bojkot a poriadny. Americký prezident James Carter vyzval krajiny na ignorovanie Moskvy 1980, lebo sovietske vojská vtrhli do Afganistanu. A do tretice bojkot. Socialistické krajiny necestovali do USA pre údajnú obavu o svoju bezpečnosť. Diktát Moskvy nerešpektovali Rumuni, Číňania a Juhoslovania. Naopak, najlepší športovci ČeskoSlovenska zostali doma. Hrami v Los Angeles sa začala komercionalizácia olympiád. Boli to prvé OH financované výhradne zo súkromných zdrojov. Americká televízna spoločnosť ABC zaplatila za právo na prenosy 225 miliónov dolárov. Soul 1988 a opäť aj negatívny škandál. Postaral sa oň bežec Ben Johnson, ktorý síce pôvodne vyhral šprint na 100 metrov úžasným časom 9,79, ale krátko na to bol čara a zlata zbavený, keďže mu dokázali v tele obrovské množstvo anabolických steroidov. Dostal doživotný zákaz športovať.
(FOTO: SHUTTERSTOCK)
Gigantický rozmach
Falošný amaterizmus skonal. Najlepším príkladom bol štart prvého amerického basketbalového Dream teamu. Hrali zaň superhviezdy Michael Jordan, Earvin „Magic„ Johnson, Charles Barkley, Larry Bird, John Stockton, Karl Malone či Scottie Pippen. Barcelona 1992 znela za zvukov ikonickej pesničky od zosnulého lídra skupiny Queen Freddieho Mercuryho a opernej divy Montserrat Caballé. Bola to derniéra pre športovcov z ČeskoSlovenska. Od Atlanty 1996 sme boli dve krajiny. A získali sme aj prvé medaily. Premiérove zlato pre Slovensko vypádloval 17-ročný vodný slalomár Michal Martikán. Hry mali vôbec prvýkrát viac ako 10-tisíc účastníkov.
Nové milénium
Sydney 2000 prinieslo úžasné zážitky a Hry, ktoré sú azda dodnes považované za najlepšie v histórii. V roku 2004 sa olympiáda vrátila „domov“. Do Atén. Vysoké náklady na ich organizáciu však mali podiel na raste gréckeho dlhu, ktorý vyvrcholil obrovskou krízou. Peking 2008 ukázal silu ázijskej krajiny, hoci opäť do priebehu hier zasahovala aj politika. Čína je totiž krajinou diktatúry, čo bolo neraz silno cítiť. Londýn 2012 sa stal prvým mestom, ktoré olympiádu usporiadalo už tretí raz. Predošlé olympiády v Londýne sa konali v rokoch 1908 a 1948. Diváci, podobne ako v Pekingu, sledovali so zatajeným dychom najmä atletické súťaže s fenomenálnym šprintérom Usainom Boltom.
(FOTO: SHUTTERSTOCK)
Počet účastníkov olympijských hier v Riu 2016 prvýkrát pokoril 11-tisícovú hranicu a zúčastnilo sa ich najviac krajín - 207. Pribudli Kosovo, Južný Sudán a tím utečencov. Premiérovo sa v programe hier objavili ragby a golf. Slovensko tu zažilo obrovský úspech v atletike, keď chodec Matej Tóth získal zlato v pretekoch na 50 km. Tokio 2020, olympiáda ale v roku 2021. Nateraz posledné hry. Vzhľadom na svetovú pandémiu nového koronavírusu sa hry presunuli o rok neskôr. OH sa nezúčastnili pretekári z KĽDR práve pre obavy z covidu-19. Preto sa na OH zúčastnilo menej krajín ako na predchádzajúcich hrách.
Hry poznačila pandémia covidu. Súťaže sa konali bez divákov a s opatreniami proti šíreniu vírusu. Medailisti si napríklad počas ceremoniálu sami zavesili medaily na krk. Domáce Japonsko získalo 58 medailí z toho 27 zlatých, čo bol rekord tejto krajiny v histórii OH.
