31. 7. 2024
Olympijské hry sú najväčšou športovou udalosťou na svete. Pod piatimi kruhmi sa stretávajú tí najlepší z najlepších. Šport, ale aj život píše neopakovateľné príbehy. Od Atén 1896 po zatiaľ posledné hry v Tokiu svet spoznal množstvo skvelých športovcov. Boli medzi nimi aj viacerí Slováci.
Na prvých novovekých olympiádach štartovali rodáci zo Slovenska pod vlajkou Uhorska. Hneď prvé hry v Aténach 1896 vyniesli atléta Alojza Szokola z Hronca na tretie miesto v behu na 100 metrov. Suverénne najúspešnejším olympionikom v uhorskej ére však bol plavec Zoltán Halmaj z Dúbravy, ktorý na hrách Paríži 1900, St. Louis 1904 a v Londýne 1908 vybojoval dokopy sedem medailí (2 zlaté, 4 strieborné a jednu bronzovú medailu).
Zlatí boxeri, Tkáč či Mečíř
V ére Česko-Slovenska vybojovali slovenskí športovci dokopy sedem zlatých medailí. V boxe sa radoval Július Torma v Londýne 1948 a následne Ján Zachara v Helsinkách 1952. V Ríme 1960 vybojoval zlatú medailu rodák z Bratislavy, dvojskifár Pavel Schmidt. Nezabudnuteľný cyklista Anton Tkáč dobyl cyklistický ovál na hrách 1976 v Montreale, o štyri roky neskôr v Moskve boli futbalisti Stanislav Seman a František Kunzo súčasťou zlatého tímu. Posledné dva zlaté kovy získali v rámci spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách 1988 v Soule chodec Jozef Pribilnec a tenista Miloslav Mečíř. Slovenskí športovci získavali, samozrejme, aj ďalšie medaily, na ktoré po vzniku samostatného štátu od hier 1996 v Atlante nadviazali ich nasledovníci.
Toto sú tí najlepší z najlepších:
(FOTO: TASR)
Michal Martikán
Legenda, ikona, fenomén. To, čo znamená Roger Federer pre tenis, Jaromír Jágr pre hokej, je Michal Martikán v prostredí vodného slalomu. Jeho zlatá cesta sa začala na rieke Ocoee, kde sa v roku 1996 spustil dole vodným kanálom na hrách v Atlante ako 17-ročný mladík. Bez nervov, stresov. Chlapec z Liptovského Mikuláša nemal čo stratiť. Dokázal zdolať veľkého českého rivala, Lukáša Pollerta a pre Slovensko vybojoval prvú zlatú medailu v ére samostatnosti. Zlaté repete si zopakoval o štyri roky neskôr v Sydney, na pár sekúnd bol do tretice zlatý aj v Aténach 2004. Potom však zasiahla vyššia moc a rozhodcovia mu veľmi kontroverzným spôsobom udelili dodatočné dve sekundy, čo ho odsunulo o 12 stotín na druhé miesto za Francúza Tonyho Estangueta. Martikán pridal do svojej zbierky ešte dva cenné kovy. Stieborný bol aj v Pekingu 2008, na hrách v Londýne 2012 mu na krk zavesili bronzovú medailu. So ziskom piatich olympijských medailí z piatich hier patrí k najúspešnejším športovcom histórie.
Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci
Na divokej vode môžeme zostať. Jedného borca s pádlom však nahradia dvaja – bratislavské dvojičky Hochschornerovci. Tí na hrách v Sydney, Aténach a v Pekingu dosiahli na zlatý hetrik, v Londýne k nemu pridali bronz. Počas svojej éry boli absolútne suverénni a súperov zdolávali s obrovským náskokom. Aj im patrí svetový primát. Nik iný v kategórii C2 nezískal toľko medailí, čo sympatickí bratia. A už ani nezíska. Po tom, čo na hrách v Riu 2016 dobyli zlatú medailu ich nasledovníci, bratranci Peter a Ladislav Škantárovci, MOV nepochopiteľne vyškrtlo disciplínu C2 z olympijského programu.
Elena Kaliská
Do tretice vodáčka. A majiteľka dvoch zlatých medailí. Kaliská bola na začiatku milénia rovnako dominantná, ako jej mužskí kolegovia. Postupne získalo zlato v Aténach 2004 a následne aj v Pekingu 2008, kde vyhrala s náskokom 14 sekúnd! Kaliská zostala verná divokej vode do svojej päťdesiatky. Dokonca sa pokúsil prebojovať na hry v Tokiu, ale v konkurencii mladších pretekárov už neuspela.
Martina Moravcová
Vo vode zostávame, ibaže z kanála pre divokú vodu sa presunieme do prostredia bazénov. Martina Moravcová v nich bola zjav. Slovenka, ktorá sa tvrdou drinou, ale aj prirodzeným talentom, prebojovala medzi najlepšie z najlepších. Rodáčka z Piešťan sa pre vodu narodila. Odmala sa v nej pohybovala ladne. Ako zápalka na hladine. Roky odriekania a makačky pretavila do zisku dvoch medailí – v Sydney 2000 bola strieborná na 100 m motýlik, ako aj 200 m voľný spôsob.
Erik Vlček
Slovenský šport, úspechy na olympiádach a voda, to ide k sebe. Jasným dôkazom toho je aj Erik Vlček. Rýchlostný kanoista, ktorý má vo svojej zbierke 4 cenné kovy spod piatich kruhov, čo ho radí medzi najúspešnejších Slovákov. K dokonalosti chýba len jedno – zlatá medaila. Ešte v Aténach 2000 skončil po boku Juraja Tarra, Richarda Riszdorfera a Róberta Erbana štvrtý. O štyri roky neskôr to bola posádka Juraj Bača, bratia Richard a Michal Riszdorferovci a Vlček. Kvarteto získalo napriek dominancií z predošlých rokov „len“ bronz. Rok 2008 a Peking. Baču nahradil Tarr. Inak rovnaká zostava. A striebro. Následne sa členovia štvorkajaku rozhádali, prišli zmeny. S triom Tarr, Gelle a Martin Jankovec obsadil Vlček v Londýne 6. miesto. Následne prišlo brazílske Rio. Opäť iné zloženie – Juraj Tarr zostal, pribudli Denis Myšák a Tibor Linka. Kvarteto získalo strieborné medaily. Vlčekova posledná olympiáda prišla v Tokiu. Posádka Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek získala bronz s náskok 120 tisícin sekundy pred Rusmi.
Matej Tóth
Vo výpočte našich skvelých športovcov nechýba ani atlét, ktorý chodil najrýchlejšie na planéte. Matej Tóth sa na hrách v Riu zapísal nezmazateľným písmom do histórie Slovenska ako nástupca Jozefa Pribilinca, ktorý takisto získal zlatú medailu v chôdzi. Vychodil si ju v pekelných podmienkach. Mnohí jeho súperi preteky nedokončili, iní omdleli či im postupne došli sily. Tóth však šiel suverénne za svojím cieľom a podarilo sa mu rozjasať celý národ pod Tatrami. A hoci následné roky musel bojovať aj so športovou byrokraciou, ktorá mu chcela hodiť na krk dopingovú aféru, Tóth všetko ustál a naďalej je aktívny športovec. V Tokiu sa pokúsil na svojej poslednej 50-tke v kariére o zlaté repete. Nepodarilo sa. Do cieľa prišiel na 14. mieste so stratou 6 minút na víťaza.
(FOTO: TASR)
Zuzana Rehák-Štefečeková
Okrem vodných športov patrí medzi najúspešnejšie pre Slovensko streľba. Veľkú zásluhu má na tom Zuzana Rehák-Štefečeková. Veľká sympaťáčka má na svojom konte už tri medaily a v Paríži sa pokúsi o ďalší úspech. Jej vôbec prvá vystrieľaná medaila sa zrodila ešte v Pekingu 2008. Trapistka, ktorá je mamičkou dvoch detí, získal striebro. O štyri roky neskôr si zopakovala druhé miesto na hrách v Londýne, hoci ešte desiatky hodín pred pretekmi bojovala s príznakmi prechladnutia. Jej najväčší úspech v kariére prišiel na poslednej olympiáde v Tokiu. Už v kvalifikácii trapu zažiarila, keď výkonom 125 zo 125 vytvorila nový svetový rekord. Následne vyhrala aj finále výkonom 43 z 50 a stala sa olympijskou víťazkou.
(FOTO: TASR)
Spomínaní športovci patria k najväčším postavám Slovenska na letných olympiádach, no 5-miliónová krajina dokázala vyprodukovať aj ďalšie hviezdy športu ako strelec Jozef Gönci (2x bronz na OH – 1996 a 2004), džudista Jozef Krnáč (striebro na OH 2000), či strelkyňa Danka Barteková (bronz z OH 2012) alebo Matej Beňuš, ktorý získal v Paríži svoju druhú medailu z OH. Po striebre z Ria 2016 získal v meste lásky bronz. Jemu, aj ďalším športovcom držíme palce, aby Slovensku urobili čo najväčšiu radosť a svoje mená zapísali do olympijskej histórie čo najkrajším spôsobom.
