2. 8. 2024
O nádherný moment z XXXIII. letnej olympiády a obrovskú radosť fanúšikov sa postaral skateboardista Richard Tury. Zapísal sa do kroniky slovenského športu, stal sa hrdinom skateboardingu na Slovensku a zároveň aj najlepším Európanom v disciplíne street na parížskej olympiáde. Tá bola, ako sám povedal: „ako jedny veľké olympijské prázdniny s najväčšou súťažou na svete.“
Olympijský vlak stihol na poslednú chvíľu. Na olympiádu sa dostal ako jeden z posledných Slovákov, no bol to práve on, kto ako prvý na nej rozbúchal srdcia fanúšikov. V pondelok 29. júla popoludní siahal náš olympionik skutočne na medailu. Napriek pádom Tury predviedol vo finále to, čo vie a to najlepším spôsobom. V disciplíne street vyjazdil a „vyskákal“ skvelé piate miesto a sám sa vyjadril, že piate miesto má preňho cenu zlata. Tury je, len tri dni po olympijskom úspešnom ťažení, už doma na Slovensku a jeho prvé kroky po príchode smerovali na bratislavskú Kuchajdu. V TIPOS zóne zdieľal kus svojej olympijskej radosti aj so svojimi fanúšikmi. Rozdal objatia, na autogramiáde podpisy a so svojimi priaznivcami zapózoval aj pred objektívmi. Aké sú dojmy nášho skateboardového hrdinu a čo hovorí na olympiádu?
(FOTO: TIPOS)
Vaša prvá olympiáda a hneď piate miesto. Uvedomujete si, čo sa vám podarilo vo vašej športovej kariére?
Určite je to šialenstvo a veľký zážitok, pretože to bola moja prvá olympiáda. Keď som tam prišiel a keď som zistil, aké to je veľké, s čím sa človek musí v hlave vysporiadať, a aký je to tlak, tak som z toho teraz nesmierne šťastný.
Čo ste pociťovali ako najväčší tlak? Z pozornosti médií alebo snahy nesklamať fanúšikov?
Médiá by som ani neriešil. Povedal by som, že bolo fakt extrémne to, koľko divákov tam bolo. Tak veľkú tribúnu som na skateboardingu nikdy nevidel. Milión fotografov, milión ľudí, známe osobnosti, dokonca tam bol aj náš prezident. To bola fakt brutálna vec. A že sa vám pod tlakom nerozklepú nohy a ústa, tak to je veľká vec. Bola to neopísateľná atmosféra, hlavne tá motivácia a energia všetkých tých ľudí.
Večer po finálovej jazde a po fantastickom 5. mieste ste asi len tak ľahko nemohli zaspať. Čo všetko vám išlo hlavou?
Určite, nielen na olympiáde, ale aj počas olympijských kvalifikácií. Keď to celé skončí, človek sa nevie ani poriadne vyspať. To, kým sa z toho človek spamätá, trvá niekoľko dní aj týždňov. Ja som sa ešte doteraz poriadne nevyspal. Postupne to všetko opadáva. Možno je to aj dobre. Stalo sa mi aj, že keď adrenalín ustúpil, tak bol z toho človek rozbitý a postupne sa začali objavovať rôzne zdravotné problémy. To už nie je sranda.
(FOTO: TIPOS)
V príspevku na sociálnych sieťach spomínate skejt. Je práve tento váš obľúbený a výnimočný?
Špeciálny ani nie je, ale pre mňa má určite veľkú hodnotu. Na tomto skejte som odjazdil svoju prvú olympiádu, predviedol som na ňom to, čo som predviedol a skončil som piaty. Má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Jazdil som na ňom hneď po olympiáde a aj včera. Proste je to môj olympijský skejt a navždy aj ostane.
Aký to bol pocit jazdiť ulicami Paríža s najlepšími skatermi sveta?
Bolo to fakt zaujímavé. Stali sa nám tam dve príhody. Prvá, ako sme išli na riders míting, tak autobus zabočil do zlej ulice a zasekli sme sa tam. Museli sme na skejtoch dôjsť až na Place de la Concorde. To si myslím, že dosť aj obletelo v médiách. Potom sa nám „s autobusom“ stala druhá príhoda. Mali sme ísť opäť na Place de la Concorde. Potvrdili sme si to s organizátormi, ale skončili sme úplne na inom mieste, až niekde za Parížom. Presviedčali sme šoféra, že to musí otočiť, že to nestíhame na tréning. Museli sme zavolať organizátorom, že to nestíhame. V autobuse bol aj olympijsky víťaz z Tokia, tretie miesto z Tokia, ešte ďalší dvaja a ja. Nakoniec nás síce šofér doviezol späť do Paríža, ale niekde na druhú stranu rieky, kde nás nechceli pustiť cez most. Takže to boli pre mňa také zaujímavé momenty.
S kým ste telefonovali ako s prvým a čo ste si povedali?
S rodinou a s blízkymi. Boli strašne radi a boli hrdí na to, čo som dokázal. Začal som jazdiť len tak a zrazu som potvrdil svoju kvalitu na svetovej úrovni na tom najprestížnejšom podujatí, aké môže existovať. Takisto na to, že som reprezentoval našu krajinu a zanechal som v ľuďoch dojem. Ukázal som, čo je ten skateboarding a na to sú fakt hrdí a pyšní.**
Ako jeden z mála skateboardistov ste počas finále nemali slúchadlá. Iní pretekári tam majú zrejme pustenú hudbu. Prečo ste ich teda nemali?
Párkrát som už na súťažiach skúšal jazdiť so slúchadlami a dosť ma to rušilo. Pri tréningoch jazdím s nimi. Na súťaži však chcem vnímať to všetko okolo mňa, koľko mám času do konca. Chcem sa na to proste sústrediť.
(FOTO: TIPOS)
Čo hovoríte na atmosféru olympiády?
Pre mňa to bol „waaaau“ zážitok. Ja som niečo také nikdy nezažil. Tie skejtové súťaže fungujú inak. Vidieť, ako to funguje tam, to je iné. Jedlo a jedáleň – to bolo extrémne brutálne. Jedlo od výmyslu sveta. Nonstop si človek mohol brať čokoľvek. Ja som si to fakt užil. Pre mňa to bolo prijemné s užitočným a aj so súťažou. V olympijskej dedine som si oddýchol a potom čelil brutálnemu tlaku na súťaži. Pri tom, aké je to celé obrovské, boli aj tie malé nedostatky s dopravou úplne normálne. Na mne to zanechalo obrovský dojem.
Aký je Váš najväčší olympijský zážitok?
Jedlo v olympijskej dedine. Pre mňa to boli veľké olympijské prázdniny s najväčšou súťažou na svete.
Bude teraz nasledovať zaslúžený odpočinok alebo dovolenka?
Niečo s priateľkou vymyslím. Asi teraz už nebudeme nikam cestovať. Ďalší týždeň pôjdem za rodinou do Košíc. Užijem si to tam doma, odkiaľ som a to bude pre mňa veľmi dôležité.
Radosť zo športu víťazí!
